22 Mé 1848 : Women san galon ba an gawoulé an wo nivo

 

Dépi tjkek tan lé zafè ka tounen mal asou pliziè bitasion

 

An koumansman lanné 1848 tala, lé zafè cho toubonnman asou pliziè bitasion Matinik. Tansion ka monté koté esklav, tansion ka monté koté met-yoPou esklav sé toujou an lévé gawoulé kont an lavi ki red a sipòté. Déjà-pou-yonn sé pa volonté-yo ki mennen yo asou an bitasion pou an travay fòsé. Anplis lalwa ka défann yo pran an zizing sanblan libèté san pèmision met-yo ki ka sèvi yo kon yo lé, kon machandiz yo ka vann, kon bet yo ka drésé. Pou sé met bitasion-an, lespri-yo pé pa trantjil si travay esklav pa ka woulé nawflaw.Yo asiré sèten milat péyi-a kon sèten moun woplasé an Frans lé lalwa fransé rikonnet, esklav sé moun ki pa pou esklav ankò. Yo ka krenn gouvènman fransé suiv lalwa anglé ki za déklaré pa pou ni esklav ankò adan pies koloni-yo. Yo pé pa bliyé vayans épi popilarité Cyrille Bissette ki rivé réklamé adan an teks, lawot sosiété pé pran an konsidérasion : « Kisiswa koulè’w ou pou lib… Ou pou ni dwa politik ou…Tout manmay pou ni an lenstriksion lékol san paran-yo dépansé lajan. » Misié ka ba lidé’y adan an jounal i fè paret, i koté esklav owa manch. Dépi disétiem siek la, kolon épi désandan-yo ka monté tout riches-yo asou do esklav , mianvwala, bonè-yo pi an danjé ki avan. An lwa voté mwa d’avril 1848 pou La Frans fini net épi lesklavaj adan tout koloni’yToutfwazékant, mwa d' mé 1848 tala,  esklav la ka atann padavwè lwa- tala poko rivé asou tè Matinik. Sé an wélélé asou  bitasion. Anpriz met esklav asou téritwè-a ka fébli. Gouvènè vréyé enfòmasion ba rwa La Frans pou montré’y tout bat-manman koloni-an.

 

Women ka wouspété, esklav ka apiyé’y

 

Jou- tala, sé 20 Mé 1848, apré travay lajounen. Zafè Women ka tounen mal. Esklav ni labitid grajé manyok épi son tanbou-yo asou bitasion Duchamp Préchè. Sa ki rivé jérè- tala oswè- tala ? Périod-la red , esklav lé trapé libèté-yo, met esklav ka pòté lanmen an tet, ka défann esklav fè si, ka défann esklav fè sa. Jérè-a défann bat tanbou épi i fèmen grajri manyok la. Es sé son tanbou tala pa ka pòté mové mésaj asou dot bitasion pou rann lavi met plantasion pi red i za red la? Lasimenn ki pasé, i té za malmennen tanbou Women. Kou- tala dlo dépasé farin, Women épi met bitasion trapé an bout djel. Esklav latilié manyok la pran ba Women. Landimen bonmaten 21 Mé, jandam fèmen Women lajol Senpiè. Esklav Senpiè, Kawbé, Mònouj épi Préchè sanblé an mas bò lajol-la, zam-yo an lanmen-yoMisié Pory- Papy ki adjwen mè Senpiè, désidé ladjé Women.

 

Women sové. Esklav  ki kité Senpiè pou rantré Préchè, kontan kon pa ni padavwè sé wouspétans-yo ki fè si yo ladjé Women. Asou chimen déviré yokimoun ki sé pé pansé an méchan zatrap  ka atann yo ? Mè Préchè, yo ka kriyé ' y misié Huc, sanblé moun armé pou anpéché esklav rantré an bouk Préchè. Kout fizi tjwé an patjé esklav, ni anchay esklav blésé. Sa mennen gwo konba an bouk Préchè.

 

22 Mé 1848, lodas Women épi gawoulé fè esklav Matinik raché vitman présé libèté- yo

 

 Women  doubout wouspété douvan an met bitasion, esklav pòté toutafetman solidarité-yo, pas san son tanbou yo té ké mantjé kéchoy. Son tanbou té ka fè  tjè vibré. Plis ki sa, ekzaktiman an moman-tala, sé té an rimed pou yo rivé gadé zié- yo wouvè apré an lajounen travay two long. Sé poutji yo té lévé gawoulé lè jandam pati épi metpies- yo. Esklav dot bitasion  rikonnet valè Women, rézisté i rézisté sé pou son tanbou pa disparet osi asou kisiswa bitasion-an. Tanbou té andwa rété an matjoukann ka lianné esklav ki yo asou an menm bitasion, ki yo asou bitasion diféran . Pies lidé chatiman yo sé pé fè’y sibi pa frennen angajman’y. Sé pa  sel rézon si yo lévé mouch- wouj. Epi tout soufrans anba lwa lesklavaj tala, dlo  dépasé farin!

Jandam fèmen Women. Men douvan kolè an mas esklav, Pierre-Marie Pory-Papy , adjwen mè Senpiè, pa alé an sans mè-a, misié Hervé, i désidé ladjé metpies-la pou pies ladjè pa pété. Mè-a té konté ba adjwen’y an lison menm jou-a épi konsey minisipal li.Esklav ki té santi lavi Pory-Papy an danjé pòté solidarité-yo. An konsey minisipal la, mè-a trapé an bok : Pory-Papy ki té avoka bien défann kò’y, tout moun té dakò épi désizion’y. Metpies san galon-an té za pran chimen Préchè a moman-tala. Toutfwazékant, san volonté’y, sé flanbo i limen ki fè yo mété’y laprizon , ki fè Pory-Papy entèvienn , ki fè mè-a ba démision’y apré sa, épi ki fè si Pory-Papy pran an grad mè lamenm épi an grad dépité apré.


Lè esklav  ka déviré Préchè, yo té ka pòté metpies-yo anlè. Laviktwa asou lotorité politik lanméri Senpiè yo bien rivé maté té ka bouyonnen an tet-yo. An tout manniè yo té bien kontan konstaté lotorité met-bitasion an kay fébli davwè lotorité politik la pa pijé Women .Laviktwa osi pas lotorité sé met-la kay ped bon pwa parapot a konpòtasion esklav ki pa kay démod pou son tanbou-yo. Women limen difé gawoulé san i sav, san pies galon jénéral, san zam, san ba moun pa an koumandman. Sa ki pasé épi’y pa dot ki an prèmié manch gawoulé esklav genyen.

Gran katjil pa nésésè pou sav poutji konplo fet pou masakré esklav jou 22 mé tala. Met plantasion ka wè an sitiyasion danjéré apré sa ki pasé Senpiè, an mas esklav ka gwosi ka pòté mannev pou tiré Women lajol, pou anpéché moun lapidé Pory-Papy. An lavalas esklav lévé pou alé an dènié bout konba-yo. Yo kouté poveb-la « Pran douvan avan douvan pran’w ! ». Kidonk fizi palé san manman pou frennen mouvman-yo. An patjé esklav tonbé anba bal, an patjé blésé lè yo té ka désann Préchè. Sa pwovotjé an gawoulé rivanch Préchè. An gawoulé rivanch pété apré an bouk Senpiè lè esklav sektè-tala aprann nouvel masak-la. Dé kan ènmi té yonn kont lot, ovif. Esklav rivé anpéché moun ki té vini abò bato pou masakré yo débatjé an bouk-la.

 

Lè Gouvènè Rostoland, débatjé Senpiè 22 Mé 1848, esklav dot sektè té za lévé gawoulé pliziè koté Matinik. Esklav té ka chèché sòti an fwa pou tout , san atann, an gran lajol lesklavaj-la. Yo suiv an senp poveb : « Jandam an kay pa ka fè priz ». An lanvi rivanch asou pliziè gawoulé san libèté té ka pousé yo, men asiré té ni legzanp konba Women, an jénéral san galon ki té limen an gawoulé sel libèté esklav té pé étenn. Gouvènè-a bien konprann pou trapé lapé fok pa té mété luil anlè difé. Sé sa ki fè’y déklaré asou papié, 23 Mé 1848 esklavaj bout pou koloni Matinik.

 

Joseph GALONDE